Budovy ako sklady zdrojov Rozhovor s Lassem Lindom

Každý, kto chce stavať s ohľadom na budúcnosť, mal by sa najskôr pozrieť do minulosti. Tak znie odporúčanie od Lasseho Linda z 3XN architects v Kodani, odborníka na všetky aspekty trvalej udržateľnosti.

Čo je zelená budova?

Definícia je pomerne jednoduchá – zelená budova má menší negatívny vplyv na životné prostredie ako štandardná budova, pretože využíva materiály s nízkymi emisiami CO2 a energeticky efektívne technológie, šetrí vodu a predovšetkým je jej ekologický výkon dokázateľný.

Ako veľmi sú podľa vás dôležité environmentálne dáta?

Environmentálne dáta sa týkajú konkrétnych výrobkov a nájdeme ich v environmentálnych vyhláseniach o produktoch (EPD). Ide o transparentný spôsob, ako informovať o ekologických vlastnostiach produktov. Zároveň pomáhajú pri porovnávaní, hodnotení a analyzovaní ich výkonnosti. Len pred piatimi alebo desiatimi rokmi boli spoločnosti zriedkakedy schopné vysvetliť, z čoho presne sú ich produkty vyrobené. Predstavte si, že by napríklad výrobcovia potravín nevedeli, čo sa nachádza v ich výrobkoch! Nikto z nás by to nejedol. Rád uvádzam toto porovnanie, pretože si myslím, že transparentnosť je dôležitá aj v stavebníctve.

Špecializujete sa na princíp obehového hospodárstva. Aká myšlienka je za tým?

V obehovom hospodárstve sa materiál posudzuje z dlhodobého hľadiska. Inými slovami, ako sa používal daný materiál v minulosti a ako sa bude používať v budúcnosti. Obehové hospodárstvo v podstate odráža princípy, ktoré vidíme v prírode. V prírode neexistuje odpad, iba zdroje. List, ktorý spadol zo stromu, nie je odpad, ale potrava pre zvieratá a hmyz. Príroda pozná len uzavreté okruhy a to je aj základom obehového hospodárstva.

Obehové hospodárstvo je v súčasnosti skôr experimentálnym prístupom, než normou.

Je zaujímavé, že myšlienka obehového hospodárstva nie je ani nová, ani experimentálna. Naopak, pri bližšom pohľade na staré drevené stavby často vidíme, že boli postavené presne podľa tohto princípu. V skorších dobách ľudia z ekonomických dôvodov využívali zdroje, ktoré mali k dispozícii a pri výstavbe nových budov používali staré stavebné prvky a materiály. Tento princíp možno vidieť naprieč celou Európou.

Do akej miery prináša princíp obehového hospodárstva nové problémy pre architektov a projektantov ZTI?

Je výzvou navrhnúť budovu tak, aby bola vhodná na flexibilné využitie. Vyžaduje si to veľmi zložité a časovo náročné plánovanie. V súčasnosti máme tendenciu stavať budovu pre veľmi špecifickú situáciu – napríklad pre rodinu s malými deťmi patriacu k strednej triede. Ale ako môžeme vedieť, čo bude potrebovať rodina zo strednej triedy o 30 rokov? Naproti tomu, keď sa zamyslíme nad starými budovami – ako napríklad staré skladové budovy v Kodani – vidíme, že ich základná štruktúra umožňuje rôzne využitie. Táto perspektíva vedie k radikálnym zmenám v práci architekta.

Čo táto zmena znamená pre výrobcov sanitárnych výrobkov?

Sú konfrontovaní s rovnakými trendami ako všetci ostatní hráči v stavebníctve. Všetko je to o vývoji zdravotne nezávadných, energeticky účinných produktov a riešení, ktoré šetria zdroje – stavebné materiály, energiu a vodu. Čoraz viac sa musíme zaoberať otázkami, ako je výrobok vyrobený, ako veľmi je odolný a či je možného ho opraviť alebo dokonca recyklovať.

Do akej miery prispieva k trvalo udržateľnému stavebníctvu digitalizácia?

Pre trvalo udržateľné stavebníctvo je digitalizácia kľúčová. Aby sme mohli plánovať životný cyklus materiálov a produktov, je potrebná dátová infraštruktúra. Certifikáty k materiálom alebo budovám obsahujúce všetky podrobné informácie je možné evidovať len v digitálnej forme. Keďže s týmto procesom digitalizácie ešte len začíname, je o to dôležitejšie vyvinúť ľahko použiteľné nástroje.